Okres Żywiec je položeny v južnej časti Śląskiego kraja, priamo pri štátnej hranice Poľskej Republiky a Slovenskej Republiky. V sklad okresu vstúpuju mesto Żywiec a Obce: Czernichów, Gilowice, Jeleśnia, Koszarawa, Lipowa, Łękawica, Łodygowice, Milówka, Radziechowy - Wieprz, Rajcza, Ślemień, Świnna, Ujsoły i Węgierska Górka. Nádherné položenie územia Żywiecczyzny zahrňujú: Beskyd Żywiecki a Śląski, z riekami: Soła i Koszarawa, aj jazermi: Żywieckim a Międzybrodzkim. Okres Żywiec suseduje z okresom: cieszyńskim, bielskim, wadowickim a suskim.
Sídlom Vlády Okresu je Żywiec, ktorého umiestnenie bolo vzorované na nemeckom práve a malo to miesto v rokoch 1260 až 1280 (ako podaju nektoré pramene, pretože v dôsledku pohlcovajúcich Żywiec v 18. storočí požiarov, neexistujú žiadne originálne dokumenty). Prvý existujúci historický dokument v tej téme pochádza z roku 1432 a týka sa vykúpenia żywieckiego richtárstva oswięcimskim princom Kazimierzom. V 15. storočí okolo mesta existovalo už 8 dedin: Stary Żywiec, Zabłocie, Radziechowy, Wieprz, Cięcina, Lipowa, Pietrzykowice i Sporysz.
V roku 1467 kráľ Kazimierz Jagiellończyk daroval Żywiecczyznę grófu Piotrowi Komorowskiemu a takmer cez 150 rokov Żywiecczyzna bola vládnuta Komorowskimi. Bolo to obdobie dinamického rozvoja mesta a okolných dedin, ako aj ciachových organizácie a ekonomického života. Rodina Komorowskich vystavila v Żywcu existujúci do dňes zámok, kostol a zvonicu. V Żywieckiej Kotline aj v údoliach väčších horských potokov vzniknúly nové poľnohospodarské dediny: Trzebinia, Świnna, Przyborów, Jeleśnia.
V roku 1624 Mikołaj Komorowski odovzdal Żywiecczyznę kráľovnéj Konstancji, manželke kráľa Zygmunta III Wazy. V roku 1675 Żywieckie Zeme vykúpil Jan Wielopolski, ktorý po opätovnom získani obcí Pieskowa Skała, prenesol sa do nej.
Po 1. rozdeleni Poľska v roku 1772 Żywiecczyzna nášla sa na územi Galicie a podliehala rakúskej správe z Hlavným Gubernium vo Lwowie. Vďaka tomu likvidovano bývalé okresy a utvoreno novú organizáciu verejnéj správy.
Cele územie bývalých kniežatstv oświęcimskiego i zatorskiego (zahrňujúcich żywiecczyznę) vstúpilo v sklad okresu Zator, a potom Kęty z prislúchom do cyrkula v Wieliczce. V roku 1782 cyrkul utvoreno v Myślenicach, a v roku 1819 sídlo preneseno do Wadowic.
V roku 1838 Żywieckie hodnoty nakúpili Habsburgovia. V susedctve zámku Komorowskich vzniknul palác Habsburgov. Nastal postupný rozvoj papierného a drevného priemysla. Vznikli prediarňe a tiež železné ústavy. Na mieste bývalej pálenicy v roku 1856 vzniknul Arcikniežny Pivovar, ktorý do dnešného dňa slávi mesto a región v celom svete.
Ďalšia administratívna reforma v roku 1854 stvorila okresný systém, v rámci väčších útvarov - obvodov. Od roku 1850 pôsobily už súdne okresy. Ich sídlom na Żywieckiej Zeme bola Milówka, Żywiec i Ślemień. V roku 1867 voviedeno členenie na administratívne okresy. Zrazu vzniknul Okres Żywiec, v ktorého zloženie vstupili súdne obvody: żywiecki, milowski i ślemieński.
Po 1. Svetovej vojne poľské správne orgány fungovaly v hraniciach predvojnových okresov. V roku 1920 reaktivovano Krakowski kraj, a ďalšie roki ako aj reformy vyvoláli rozšírovanie buď znížovanie územia żywiecczyzny.
Po vypuknutiu 2. Svetovej vojny Okres Żywiec vstúpil v zloženie Nemeckej Ríše v rámci katowickiego notárstva. Po 2. Svetovej vojne vráteno sa do územného členenia štátu existujucého v medzivojnovým období. V medzivojnovým období, ako aj v povojnových rokoch zeme súčasného Okresu Żywiec boli súčasťou rôznych adminstratívnych útvarov.
V roku 1975 v Poľsku likvidovano okresný systém a reorganizováno krajský systém, tvoriac medziiným Bielsko - Bialski kraj, ktorého súčasťou bola
Żywiecczyzna. Búrlivé lósy tych zem, a tiež zemepisné položenie na poľsko - slovenskom pohraničí významne ovplyvnulo na kultúru, tradíciu, architektúru a obyčaje obyvateľov Żywiecczyzny.
V roku 1999 vráteno sa do územného členenia štátu na okresy. Reaktivovano Okres Żywiec, ktorý napriek historicko - kultúrnej tradície spájajúcej územia okresu z Krakowem, stal sa súčasťou Śląskiego kraja.